Domácnosť je samostatný ekonomický subjekt skladajúci sa z ľudí. Títo ľudia tvoria ekonomiku. Môžu byť ekonomicky aktívni a ekonomicky neaktívni. To znamená, že môžu pracovať, brigádovať, poberať dôchodok, nemocenské, materskú, rodičovský príspevok alebo byť len tak dobrovoľne nezamestnaní. Keď je človek dobrovoľne nezamestnaný znamená to, že nepatrí ani do jednej skupiny (ekonomicky aktívny a neaktívny), pretože sa v dohľadnej dobe ani neplánuje zamestnať, pretože nie je vedený na úrade práce. Sám sa rozhodol, že nebude na úrad práce chodiť a tým pádom mu úrad práce nebude hľadať prácu.

Dôchodok

V ekonomike sa pod pojmom dôchodok rozumie akýkoľvek príjem, ktorý plynie z rôznych činností. Pod pojmom dôchodok chápeme aj plat, mzdu, úroky, starobný dôchodok alebo rentu za pôdu. V ekonomike tento pojem nevyjadruje len dôchodok, ktorý poberajú staré babky a dedkovia. Je to široký pojem, ktorý zahŕňa mnoho príjmov.

Domácnosť = samostatná ekonomika

Keby sme sa pokúsili chápať domácnosť ako samostatnú ekonomiku, čo z časti aj je… tak by sme prišli k záveru, že takéto chápanie nám veľmi obohacuje naše obzory. Ekonomika v podobe domácnosti má svoje vedenie a aj svojich bežných ľudí. Väčšinou v každej rodine je niekto hlavou domácnosti. Obvykle je to muž. On predstavuje prezidenta. Matka by predstavovala vládu, ktorá schvaľuje rozpočet. A deti sú bežní ľudia, ktorí nemajú v domácnosti veľké slovo. Ale keď vyrastú, všetko sa zmení. Môžu hlasovať o rozpočte, tak ako my môžeme voliť vládu, ktorá nám zostaví rozpočet. Starí rodičia predstavujú tú istú rolu v ekonomiku ako aj v domácej ekonomike. Sú to dôchodci na starobnom dôchodku. Spoliehajú sa na štát – v tomto prípade na všetkých v rodine, aby im zabezpečili živobytie za to, že oni celý život pracovali a odvádzali dane pre štát.