Veľa ľudí, prevažne žien, chválilo svoje rozhodnutie ísť robiť opatrovateľku do zahraničia. Je to celkom šikovný krok, ktorým sa oslobodili od nášho úžerníckeho a depresívneho systému. Prajem im to. Ako takáto práca prebieha sa dozvieme konkrétnejšie formou linku:

Je známy fakt, že v zahraničí si človek príde k vyššiemu platu. To isté platí i pre opatrovateľku a zvlášť, pokiaľ si ju najme nejaká majetnejšia rodinka, ktorá potrebuje povarovať svoje milované deti.

Samozrejme, aj opatrovateľka má zodpovednú a niekedy náročnú úlohu, lenže vždy je to lepšie, ako tvrdnúť 10 hodín denne vo fabrike za malý plat na Slovensku, pričom súkromný život ide bokom. Ako opatrovateľka je predsa len takáto žena slobodnejšia a popritom si môže i pekne zarobiť, kedy si platom uhradí dôležité veci a pritom jej ešte zostanú peniaze pre vlastné potešenie. To u nás, žiaľ, taktiež nie je zvykom.
Osobne poznám prípad, kedy sa známej táto práca opatrovateľky v zahraničí tak páči, že tam už zostala navždy. Ak ja príde, tak len za otcom a za mamou, no ihneď sa vracia zasa späť. Jej život je už roky za hranicami. Okrem jej rodičov a bratov nemá dôvod, prečo by sa mala vrátiť späť.

Ale v prípade, kebyže sa rozhodneme pre tento krok, že budeme zasa roky doma, v našej vlasti, tak s peniazmi, ktoré si odnesieme z tejto opatrovateľskej činnosti v zahraničí, môžeme žiť luxusnejšie. Ale iba určitú dobu, pokiaľ nás tento parazitný systém opäť nevycucia. Preto teda tieto ženy putujú opäť rýchlo nazad, opatrovať deti do zahraničia.
Počul som a tvrdí sa, že napríklad už i len v susednom Rakúsku si touto činnosťou prídeme k peknému platu a navyše v konkrétnom prípade som počul, že ľudia, ktorí si túto opatrovateľku najali, nerobia okolo platenia žiadne drahoty. Nevyhýbajú sa, nesnažia sa oklamať, pekne tak, ako sa patrí zaplatia a navyše sú i slušní a sympatickí, dokonca ani nezvyšujú hlas.